(111) Mali by sa prijať ustanovenia o možnosti prenosov za určitých okolností, ak dotknutá osoba dala výslovný súhlas, ak je prenos občasný a potrebný v súvislosti so zmluvou alebo právnym nárokom, a to bez ohľadu na to, či ide o súdne konanie alebo správne či iné mimosúdne konanie vrátane konaní pred regulačnými orgánmi. Mali by sa prijať ustanovenia aj o možnosti prenosov, ak si to vyžadujú dôležité dôvody verejného záujmu stanovené v práve Únie alebo v práve členského štátu alebo ak je prenos realizovaný z registra vytvoreného na základe právneho predpisu a určeného na nahliadanie zo strany verejnosti alebo osôb s oprávneným záujmom. V poslednom uvedenom prípade by tento prenos nemal zahŕňať osobné údaje v ich celistvosti alebo celé kategórie údajov obsiahnutých v registri a ak je register určený na nahliadanie zo strany osôb s oprávneným záujmom, prenos by sa mal vykonať len na požiadanie takýchto osôb alebo vtedy, ak majú byť takéto osoby príjemcami údajov, pričom sa vezmú plne do úvahy záujmy a základné práva dotknutej osoby.

(112) Uvedené výnimky by sa mali uplatňovať predovšetkým na prenosy údajov, ktoré sa požadujú a sú potrebné zo závažných dôvodov verejného záujmu, napríklad v prípadoch medzinárodnej výmeny údajov medzi orgánmi hospodárskej súťaže, daňovými alebo colnými správami, medzi orgánmi finančného dohľadu, medzi útvarmi zodpovednými za otázky sociálneho zabezpečenia alebo za verejné zdravie, napríklad v prípade sledovania kontaktu, pokiaľ ide o nákazlivé choroby, alebo s cieľom obmedziť a/alebo vylúčiť doping zo športu. Prenos osobných údajov by sa mal tiež považovať za zákonný, ak je potrebný na ochranu záujmu, ktorý je podstatný pre životne dôležité záujmy dotknutej osoby alebo inej osoby, vrátane telesnej integrity alebo života, ak dotknutá osoba nemôže vyjadriť súhlas. Ak nie je k dispozícii rozhodnutie o primeranosti, môžu sa v práve Únie alebo v práve členského štátu zo závažných dôvodov verejného záujmu výslovne stanoviť obmedzenia prenosu osobitných kategórií údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii. Členské štáty by mali takéto ustanovenia oznámiť Komisii. Akýkoľvek prenos osobných údajov dotknutej osoby, ktorá nie je fyzicky alebo právne spôsobilá na udelenie súhlasu, medzinárodnej humanitárnej organizácii s cieľom plniť úlohy uložené ženevskými dohovormi alebo v súlade s medzinárodným humanitárnym právom uplatniteľným na ozbrojené konflikty, by sa mohol považovať za potrebný zo závažného dôvodu verejného záujmu alebo z dôvodu životného záujmu dotknutej osoby.

(113) Prenosy, ktoré možno označiť za neopakujúce sa a ktoré sa týkajú len obmedzeného počtu dotknutých osôb, by tiež mohli byť možné na účely závažných oprávnených záujmov prevádzkovateľa, keď nad týmito záujmami neprevažujú záujmy alebo práva a slobody dotknutej osoby a keď prevádzkovateľ posúdil všetky okolnosti prenosu údajov. Prevádzkovateľ by mal osobitne prihliadať na povahu osobných údajov, účel a trvanie navrhovanej spracovateľskej operácie či operácií, ako aj na situáciu v krajine pôvodu, v tretej krajine a krajine konečného určenia a mal by poskytnúť náležité záruky na ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb, pokiaľ ide o spracúvanie ich osobných údajov. Takéto prenosy by mali byť možné len v zostatkových prípadoch, v ktorých nie sú dané iné dôvody na prenos. Na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo na štatistické účely by sa mali zohľadniť oprávnené očakávania spoločnosti týkajúce sa prehĺbenia znalostí. Prevádzkovateľ by mal informovať o prenose dozorný orgán a dotknutú osobu.

(114) V každom prípade, ak Komisia neprijala rozhodnutie o primeranej úrovni ochrany údajov v tretej krajine, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ by mali využiť riešenia, ktoré dotknutým osobám poskytujú vymožiteľné a účinné práva, že budú aj naďalej môcť uplatňovať základné práva a záruky, pokiaľ ide o spracúvanie ich údajov v Únii, keď budú tieto údaje prenesené.

(115) Niektoré tretie krajiny prijímajú zákony, iné právne predpisy a iné právne akty, ktoré priamo regulujú spracovateľské činnosti fyzických a právnických osôb v rámci jurisdikcie členských štátov. To môže zahŕňať rozsudky súdov alebo tribunálov alebo rozhodnutia správnych orgánov tretích krajín, v ktorých sa od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa vyžaduje prenos alebo poskytnutie osobných údajov a ktoré nie sú založené na platnej medzinárodnej dohode, napríklad zmluve o vzájomnej právnej pomoci, medzi žiadajúcou treťou krajinou a Úniou alebo členským štátom. Extrateritoriálne uplatňovanie týchto zákonov, iných právnych predpisov a iných právnych aktov môže byť v rozpore s medzinárodným právom a môže ohroziť ochranu fyzických osôb zaručenú Úniou v tomto nariadení. Prenosy by mali byť povolené, len ak sa splniapodmienky uvedené v tomto nariadení pre prenosy do tretích krajín. Môže ísť okrem iného o prípad, keď je poskytnutie potrebné z dôležitého dôvodu verejného záujmu uznaného v práve Únie alebo v práve členského štátu, ktorému prevádzkovateľ podlieha.